Tajuplné stránky jednoho zahradníka

Překlady od Mim

HOWDY 8/8

»•«

Strávili deň ako zvyčajne, nehovoriac o tom čo sa stalo. Po večeri sa Howdy šiel hrať a potom sa húpal v hojdacom kresle, dokým sa necítil ospalo. Lupin vstal a navrhol.

„Uložím ho do postele.“

Snape sedel a pozeral do knihy, elixíry boli jeho láskou, ale teraz ho text v knihe pramálo zaujímal. Zhora počul Howdyho ospalý hlások a Lupinov pokojný a ukľudňujúci ako Howdymu číta obligátnu rozprávku pred spaním.

Vstal a s knihou v ruke vyšiel po schodišti.

„Zaspal,“ zašepkal Lupin, keď potichu vyšiel z Howdyho izby, s vyhrnutými rukávmi na košeli. Vyzeral tak sexy, tak mlado a žiadúco...tak, ako Snape nikdy nebude. Pri tom pohľade mu stiahlo hrdlo a tak iba mlčky prikývol. Lupin s ustaraným výrazom skúmavo na neho pozeral. „Ideš spať?“

„Nie...“ začal, ale hlas sa mu zlomil. „Ja len...“

„Možno...“ Lupinov hlas mu privodil takmer zástavu srdca. Snažil sa skoncentrovať a nemyslieť na to, čo by to mohlo znamenať, určite sa o nič nejedná. A tak stál a čakal. „No, keď už sa cítiš lepšie...povedal som si, či sme nemohli...“

Možno práve toto je tá správna cesta a bez dlhého uvažovania odpovedal. „ Som úplne zdravý:“

„Oh.“

S malým syčivým výdychom, čakajúc odmietnutie, vypustil. „Tak?“

„Severus.“

A potom si ho Lupin pritiahol do náručia, cítil sa premožený tým dotykom, teplom a blízkosťou, zatmelo sa mu pred očami a precitol až v Lupinovej spálni, keď drsným vzrušeným hlasom zašepkal Lumos. Chcel požiadať, aby nerozsvecoval, nie je na čo sa pozerať, ale Lupinove ústa prikryli tie jeho a umlčali každý protest.

Remusove ústa boli teplé a sladké, jeho pevné ramená ho nežne položili na posteľ a Severus odhodil svoju kontrolu. Uvedomoval si, že je to neopatrné, že by nemal, ale v danom momente nemohol urobiť nič iné. Užíval si štíhle a silné Remusovo telo na svojom, Lupinove mrštné prsty zbavujúce ho šiat. Prstami hladil Remusovu horúcu hodvábne hladkú pokožku, striebristé prúžky mäkkých chĺpkov na hrudi, kým Remusov jazyk, vlhký a teplý, láskal jeho hrudník.

Ticho zavzdychal, a intenzita narastala a narastala, až napokon vykríkol, stratený v rozkoši, a rukou si prikryl ústa, aby nezobudil chlapca. Lupin ho bozkával na ruky a na ústa a šepkal, že je to v poriadku, a bolo. A znovu ho zovrel v tesnom objatí a bolo v tom ešte viac potešenia, viac rozkoše a viac *všetkého* čo si Severus kedy predstavoval.

Vedel, že na to nikdy nezabudne.

A keď sa dostavila príjemná malátnosť a únava, zostali v Lupinovej posteli, pretože Remus mu nedovolil odísť, a vlastne, ani on nechcel. Uložili sa za seba, vo vlasoch  cítil teplý Remusov dych a hlas šepkajúci mu drobné nežnosti, ktoré ho ukolísali ku spánku.

»•«

Zobudil sa s pocitom, že ho niekto pozoruje. Remusovi žiarili oči v odlesku ranného slnka, a jeho striebristo-hnedé pramene vlasov mali zvláštny odtieň. Severus pozoroval ruku ako sa opatrne sklonila, a ucítil jemný dotyk prstov na tvári.

„Prepáč, zobudil som ťa,“ zašepkal Remus chrapľavo.

Jeho prsty putovali po Severusovej tvári, po ústach, jeho pery boli napuchnuté a citlivé na dotyk, náhle si uvedomil, že sú také od úžasných bozkov, ktorými ho tešil Lupin a on mu nebol nič dlžen. A všetky tie pocity, ktoré si užíval, potešenie, na ktoré nikdy nezabudne.

Lupin sa ho s úsmevom opýtal. „O čom premýšľaš?“

„Čo?“

„Mal si taký zasnený pohľad.“

Oh nie. Na toto nemohol odpovedať.  Ako by mu vysvetlil, že premýšľal nad dôkladným opichaním.

„Červenáš sa.“

A ty vyzeráš na zožratie dobre, pomyslel si Snape. Chcel to povedať nahlas, ale zahryzol si do jazyka a snažil sa vykrútiť spod Lupinovho skúmavého pohľadu. A čo on, vyzeral dobre, ťažko?  Ráno ešte horšie ako zvyčajne.

Remus mu vplietol prsty do vlasov, ískal ho v nich akoby bol mačka a v jeho konaní bolo niečo fascinujúce a hypnotické, pretože sa nemohol pohnúť, iba túžil, aby to pokračovalo do nekonečna. A potom sa Remus k nemu naklonil a ich pery sa spojili.

„Oci, vieš...“

Lupin sa so zaúpením zvalil na vankúš. Howdy stál na prahu a zvedavo na nich pozeral. Snape nervózne zavrčal, snažiac sa ukryť pod prikrývku. Lupin sa na posteli posadil.

„Koľko je hodín?“

„Je čas na raňajky!“ hrdo oznámil Howdy.

„Prepáč.“ Snape pozeral na Lupina, neschopný uveriť, že sa správa akoby sa nič nestalo. „Choď do kuchyne, Howdy. Prídem za tebou o dve minúty a pripravím ti kakao.“ Keď Howdy odišiel, Remus sa otočil k Severusovi. „Bude lepšie správať sa prirodzene, malému nebude nič podozrivé. Poviem mu, že ti bolo v noci chladno, proste, niečo si vymyslím.“

Severus zavrčal znovu.

„Oci, Severus!“

Snape zaúpel a hodil sebou na vankúš.

„Čo?“

„Oženíte sa spolu?“ No, ide to od desiatich k piatim, skonštatoval  Snape, a aj Lupin vyzeral vyvedený z miery. „Ako ona...vždy, keď spala s cudzím ujom, povedala, že sa za neho vydá. Ale nikdy to neurobila.“

„Už aby si bol dolu, Howdy.“

Chlapec konečne odišiel. Severus siahol po oblečení, rozorvaný medzi túžbou obliecť sa a hanbou urobiť to pred Remusom. Mal hrozné spodky. Včera, keď ho Lupin chvatne vyzliekal, mu na tom nezáležalo, zabudol na to. Ale teraz by sa prepadol hanbou, keby ich Remus videl.

Ale ten prekliaty vlkodlak stále na neho pozeral.

„Tak, Severus?“ Ten hlas, čo mu to len urobil...

„Čo?“ odvetil rezignovane, jeho obrana padla.

„Čo si myslíš o tom, čo Howdy povedal?“

„Nerozumiem čo myslíš...“ znovu cítil, ako mu zmäkli všetky kosti v tele a mozog sa premenil na kašu, ako pod Imperiom.

„Vezmeš si ma?“

„To je absurdné.“

„Prečo?“

„Je to škandalózne...nepoznáme sa tak dobre....nemôžeme vedieť, či chceme zostať spolu a o niekoľko rokov...“

Ruka ho pohladila po stehne. Dovolil Lupinovi hovoriť o čomkoľvek. Okrem takej hlúpej a neslýchanej veci samozrejme. A potom zazrel v Remusových očiach iskričky humoru a vydýchol úľavou.

„Robíš si srandu.“

„Myslel som si, že skočíš po šanci.“ Povedal Lupin zvláštnym hĺbavým hlasom zmäkčeným úsmevom. „Prenechal by som ti opatrovníctvo nad Howdym.“

Snape strnul.

„Ale, ešte vždy môžeme žiť spolu len tak, nadivoko, čo ty na to?“

Nemohol odolať, a oprel sa do dotyku dlane kĺžucej po jeho bedrách.

„Môžeme, Severus?“

Vyzeralo to, akoby bola jeho odpoveď pre Lupina podstatná, a tak, hoci si nebol istý, potichu odpovedal: „Áno.“

„Dobre.“

Znelo to, akoby Remus, svojou odpoveďou, zložil sľub –vzájomný sľub. Severus vedel, že sľuby môžu byť zlomené, a nie je dobré sa na ne príliš spoliehať. Premýšľal, že to všetko, oni, je tak krehké a možno to čoskoro skončí, Lupin si nájde niekoho lepšieho, niekoho pre neho a Howdyho. A on musí byť na to pripravený.

A možno nebolo nič zlého na tom užívať si lásku a starostlivosť dokým trvá.

KONIEC

Poslední komentáře
19.05.2013 19:38:55: Nadhera, aj som si pri nej poplakalasmiley${1}
06.02.2012 01:54:22: Tak jsem si i já užila tuto nádhernou povídku! Děkuji! smiley${1}smiley${1}smiley${1}
11.10.2011 23:40:53: Krása, krása, krása :). Děkuji za překlad.
28.06.2011 23:25:09: Tohle byla úžasná povídka, Howdy je tak roztomilý, a ten konec je takový ... hezký... každý si může ...
 
Varování: povídky zde uveřejněné obsahují sexuální scény nepřístupné nezletilým. Aneb pokud vám není 18+, uvidíme se, až vám 18+ bude. Dále – komu nevyhovuje pár muž/muž, uvidíme se, až vám vyhovovat začne.