Tajuplné stránky jednoho zahradníka

Překlady od Mim

HOWDY 6/8

»•«

Nevedel prečo povedal tie slová Lupinovi vtedy na záhrade, ale teraz, po niekoľkých dňoch sa bolesť znovu vrátila v oveľa väčšej intenzite a urobila z neho bezmocnú bábku. Ležal skrútený na podlahe a výkriky bolesti tlmil vlastnými päsťami. Mal venovať pozornosť príznakom, jemným náznakom bolesti, ktoré prehliadal a nechcel si pripustiť, dokiaľ už nebolo možné ich ignorovať.

Tento krát bola bolesť iná, vystreľovala bližšie pri hlave a ovíjala celé jeho telo. Zašiel do sv. Munga hneď na druhý deň.

Callaghan bol na dovolenke a tak ho prezrela iná liečiteľka. Severus pozeral na jej pevne zovreté pery,  po každom ďalšom vyšetrení stále tenšie a tenšie.

„Čo sa deje?“ opýtal sa nakoniec. „Callaghan ma uistil, že je to v poriadku.“

Vedel, že to nie je pravda, včerajší záchvat mu vzal všetky ilúzie, ktoré mal. Ale nechcel...odmietal tomu uveriť. Dúfal, že mu zostáva viac času.

„Pozrite sa na to sám,“ odvetila a pohybom prútika k nemu prisunula röntgenový snímok.

Čierne úpony kliatby sa krútili a pohlcovali všetky ostatné farby. Veľké a hrubé, pripomínajúce hada omotaného okolo jeho miechy,  a postupovali vyššie, smerom k hlave. Zachvel sa.

„Áno,“ dodala. „Smeruje to k vášmu mozgu.“

Náhle sa cítil slabý a ľadový pot mu stekal po lopatkách.

„Accio voda.“

Do ruky mu strčila pohár s vodou, chcel ho odsunúť, nie je predsa taký slabý, aby nedokázal uniesť zlé správy.

„Tu, v sv. Mungovi, nedokážeme odstrániť kliatby ako táto,“ skonštatovala liečiteľka. Prekliaty bastard Callaghan, nadával v duchu Snape. „Ale,“ rýchlo pokračovala, „čítala som, že  profesor Blanquette z Francúzska je odborníkom na odstraňovanie nebezpečných prekliatí a vykonal niekoľko úspešných operácií. Ak chcete, dohodnem vám s ním stretnutie.“

„Súhlasím.“ povedal.

Ešte mu zostávala aspoň malá nádej.

»•«

Život naučil Snapea nedávať si veľké plány a nádeje  a dobre spravil. Profesor Blanquette súhlasil s prijatím, u sv. Munga zariadili prenášadlo. Bol taktiež upozornený, že garancia úspešnosti zákroku je v 50 % prípadov...a celá procedúra je komplikovaná, drahá a bolestivá...a v prípade zlyhania už nebude mať dva alebo tri mesiace ako predtým.

Snape podpisom potvrdil súhlas. Skutočne by to mohol risknúť, ako stráviť dva-tri mesiace v ustavičnej bolesti a bez pohybu, uvažoval.

Hovoril s Albusom o svojom odchode. Načasovanie bolo zlé, školský rok začal pred dvoma týždňami, ale nemohol si pomôcť. Aj tak nebol schopný učiť.

Albus pozeral na neho smutným a unaveným pohľadom, bledomodré oči pohasnuté,  a slabý a nervózny Snape nechcel ani premýšľať nad tým, že starého muža sklamal.

„Pôjdem s tebou, chlapče.“

„Nie. Na čo? Nemusíš ma sprevádzať, nie som malé dieťa.“

Albus nepatrne pokýval hlavou, Severus sa skutočne správal ako zanovité dieťa, ale nenaliehal.

„Prosím ťa, nerob si žiadne starosti s výdavkami, Severus. Škola to všetko uhradí.“

Snape ustrnul a rázne pokýval hlavou, Albus vyzeral podráždene.

„Rokfort znesie taký výdavok, Severus. Si naším zamestnancom šestnásť rokov.“

„Ale nie je isté, či tomu bude tak aj v budúcnosti.“

Albusove oči stmavli a Snape pocítil záchvev strachu, že riaditeľa niečím nahneval. Toľko rokov, a on sa stále obával, že zlyhá alebo urobí niečo, čo Albus nechcel. Vždy robil chyby, aj napriek svojej snahe. Nikdy nebude dosť dobrý. Severus myslel, že sa už takmer zmieril s tou myšlienkou, a frustrovalo ho pomyslenie, že už nikdy nedostane šancu svoje chyby napraviť.

Zvláštne, znelo to cynicky, ale práve to potreboval teraz počuť.

„Prosím ťa, zostaň v nemocnici tak dlho, ako potrebuješ,“ pokračoval Albus láskavo. „Tvoje miesto profesora ti zostane. Lektvary za teba dočasne preberám ja.“

»•«

Nestaral sa o smrť, a dúfal, že neumrie. Ale aj napriek tomu urobil príslušné opatrenia, čo ak. Nemal toho veľa, a bude toho ešte menej po vyplatení nákladov za liečbu, a zvyšok chcel odkázať Howdymu. Howdy by tak mal vlastné peniaze, hoci Lupin bol bohatý.

Ďalšiu dávku Protivlkodlačieho dryáku pripravil v miernom predstihu a premiestnil sa do domčeka.

„Sev-e-rus!“ Howdy vyskočil a zakvačil sa na Snapea. Náraz mu spôsobil neopísateľnú bolesť. Nemohol si pomôcť a vykríkol. Vzápätí sa preklial, že vystrašil chlapca, snažil sa to zamaskovať širokým úsmevom, ale nepomohlo . Chlapec na neho vystrašene pozeral.

„Zasa ťa bolí chrbát, Sev-e-rus?“ Chlapec starostlivo ovinul paže okolo neho, zodvihol hlavu, v hnedých očiach sa zračila obava a vážnosť. Nemalo zmysel mu klamať.

„Áno,“  pomaly prisvedčil a zistil, že Lupin pozerá ne neho so zvláštnym výrazom na tvári, plným smútku.

„Je to vážne?“ opýtal sa Lupin, keď sa Howdy opäť ponoril do hry s čokoládovými žabkami a detskou súpravou elixírov, a pripravil čaj. Sedenie bolo neznesiteľné, posledné dni trávil Snape natiahnutý na zemi vo svojich komnatách, studená kamenná podlaha mu aspoň trochu miernila bolesti. Pozeral na hnedú tekutinu vo svojej šálke.

„To je dôvod prečo si povedal, že už o pár rokov nebudeš na Rokforte?“ Lupinov hlas znel naliehavo. Pokrčenie ramenami bolo príliš bolestivé, tak iba opatrne prikývol.

Čo bolo pointou tejto konverzácie? uvažoval  Snape, prišiel, lebo chcel doručiť elixír a chcel ešte raz vidieť Howdyho. To všetko urobil, nemal dôvod zostávať.

„Oh Severus.“ náhle zakvílil Lupin vysokým zničeným hlasom. „Do pekla. Do pekla.“

Snape videl ako sa Lupin po stoličke zosunul nadol, ohol chrbát, ruky zaboril do vlasov a zakryl si oči. Vyzeral....skutočne rozrušený, uvažoval prekvapene Snape. Ale prečo? Lupin to určite nemyslel vážne, nemal na to dôvod, nikdy sa nestaral čo s ním je, tak prečo teraz? Naopak, mal by byť rád, že mu niečo je, aspoň sa už nebude okolo nich viac obšmietať a Lupin bude mať Howdyho pre seba. Alebo...

„Ak sa obávaš o Protivlkodlačí dryák, tak Albus má...“

„Buď ticho! Buď, už prosím ťa, ticho!“ Lupinova tvár bola skrivená a vyzeral akoby mu chcel jednu vraziť. Čudné, Severus nechápal, kde urobil chybu. Stíchol a zamračene pozeral do šálky.

»•«

V pondelok ráno sa preniesol do Francúzska. Niekoľko dní bol precízne kontrolovaný a testovaný, cítil sa unavene zo všetkých cudzích rúk, ktorými prešiel a množstva mágie, ktorá prešla jeho telom, a prial si, aby to už mal čím skôr za sebou.

Keď konečne pristúpili k odstraňovaniu kliatby, začal uvažovať ináč. Možno by bolo bezpečnejšie mať tie dva alebo tri mesiace života...a určite by to bolo menej bolestivé.

V polo-delíriu videl Dracovu tvár, chlapec na neho pozeral zo zeme, tak bledý s poškriabanými a krvácajúcimi lícami, očami plnými sĺz a nenávisti. Snape si myslel, že je zviazaný, ale Draco podvádzal, a tak keď sa mu otočil chrbtom...

Vryli sa mu do pamäti Dracov e slová: „To oľutuješ, zradca.“

Na toto mu nebol schopný odpovedať. „Nerozumieš, Draco,“ zašepkal hlasom zachrípnutým od dlhého kričania. „Nezradil som ťa.“

A zrazu bolo po všetkom a myslel si, že sa to už nikdy nevráti.

Ale, prerátal sa. 

»•«

Severus otvoril oči, viečka mal ako z olova. Svetlo ho pichľavo bodalo do očí. Chcelo sa mu plakať.

„Nox,“ zašepkal niekto pri posteli. Snape upadol opäť do bezvedomia.

Druhý krát otvoril oči s menšou námahou. Ale asi mal niečo s očami alebo mozgom. Z nejakého dôvodu sa mu zdalo, že vedľa jeho postele sedí na stoličke Albus, ktorý práve vstal a pozrel na neho s úsmevom na perách. To bolo viac ako si predstavoval.

Netušil koľko prešlo času, kým znova prišiel k sebe a plné vedomie nadobudol ešte neskôr. Trvalo mu dosť dlho kým si uvedomil, že má vyprahnuté hrdlo a svojím drsným jazykom sa snažil zvlhčiť suché popraskané pery.

Niekto mu priložil k perám malú lyžičku a tekutina mu stiekla do úst. Ešte chcel, ale viac nedostal, snažil sa zaostriť. Znovu zazrel Albusa, takže to ani teraz, ani predtým nebola halucinácia. Dotkol sa  svojich pier, ktoré boli len o menej suchšie ako jazyk a zašepkal: „Som na Rokforte?“

Albus sa usmial, naklonil hlavu a s pobaveným výrazom mu odpovedal.

„Nie.“

„Tak teda prečo si tu?“

„Myslel som, že ťa navštívim, drahý chlapče. Už je ti lepšie, to rád vidím,“ mrkol na neho.

Cítim sa lepšie? Uvažoval. Ani náhodou. Cítil sa, akoby ho prešiel parný valec.

„Mal by si sa vrátiť späť k svojim povinnostiam.“

To Albusove mrkanie bolo neznesiteľné. „Hej, hej, chlapče.“ Teplé a jemné prsty pohladili Severusa  po líci. Nespomínal si, že by sa ho niekto niekedy takto dotkol. Pravdepodobne nik. Na malú chvíľu pocítil neprekonateľnú túžbu sa do toho dotyku oprieť. „Oddychuj,“ zašepkal Albus.

»•«

 „Ty?“ na moment strnul a zavrel oči, dúfajúc, že keď ich znova otvorí, prelud zmizne. Márna snaha. Vysmiaty Lupin stál stále vo dverách, odhŕňajúc si svoje striebristo-hnedé vlasy z tváre. Snape, opretý o vankúše, sa vyrovnal ako pravítko.„Čo tu robíš?“

„Um..“ povedal Lupin a vošiel dnu. „Tu máš.“

V ruke držal veľkú kyticu kvetov a podával mu ju, zjavne počítal so Snapeovým odmietnutím, tak vyčaroval vázu a kvety vložil do nej. Počas toho Severus rozmýšľal či sa náhodou nezbláznil.

„Albus mi povedal, že máš povolené návštevy,“ povedal Lupin.

Oh nie. Snape si spomenul: Albus mrkol a svojím nemožne láskavým hlasom povedal: „Čoskoro budeš mať viac návštev, drahý chlapče.“ Severus tomu nevenoval pozornosť, Albus často hovorieval rôzne smiešne veci, ako: „Všetci ti prajú skoré uzdravenie“ a podobne.

„Odíď!“ Strnulé sedenie bolo bolestivé ale nemohol sa uvoľniť. Hoci nemohol vstať a vyhodiť ho, dúfal, že má dosť sily na jeho odohnanie.

Lupin mu venoval zvláštny pohľad, plný smútku, obáv a jemnosti, a to ho vytáčalo ešte viac. „Som rád, že sa cítiš lepšie.“

Bolo mu hrozne. Mal niečo urobiť, ale vec sa mala tak, že nebol schopný. Jeho rozcuchané mastné vlasy, otrasné nemocničné pyžamo...Čo tu Lupin ešte robí?

„Nuž,“ povzdychol si Lupin. „Odvždy som túžil vidieť Francúzsko. A potom, myslel som, že by si ocenil spoločnosť.“

„Čo?“ Snapeovi trvalo niekoľko sekúnd, kým to spracoval. Medzitým Lupin prišiel bližšie a sadol si na stoličku pri posteli. „Ty myslíš...Howdyho! Kde je? S kým si ho nechal?  S tou nemožnou Tonksovou?“

„Nie,“ odpovedal s úsmevom Lupin. Čo je na tom smiešne? „Prišli sme obaja. A len som chcel vedieť aký je tvoj stav, poznáš Howdyho.“

„On je tu?“

Netušil, prečo ho toto zistenie tak šokovalo. Dvere jemne zavŕzgali a dovnútra sa opatrne vsunula malá ruka. Severus si uvedomil, že od tohto výjavu nedokáže odtrhnúť zrak, dychtivo ju sledoval. Bál sa, že už Howdyho nikdy neuvidí, a až teraz si svoj strach skutočne pripustil. Ale nie, radšej nie, chlapec by ho nemal takto vidieť. Príliš vyľakaného, slabého a citovo rozhodeného.

„Lupin, prosím.“ Nestaral sa o to, že *prosí* vlkodlaka. „Prosím, nedovoľ mu vstúpiť.“

Lupin sa zdvihol a s povzdychom prešiel ku dverám. „Howdy, čo som ti povedal?“  Videl ako Howdyho ruku opatrne vystrčil von a jemne zavrel dvere.

Jeho dlhé tenké prsty omotané okolo tmavej mosadznej kľučky....Lupin sa vrátil naspäť a prepaľoval Snapea zvláštnym intenzívnym pohľadom.

„Myslíš, že by si ho vystrašil?“ V jeho hlase bol rovnaký odtieň smútku a istej naliehavosti. „Alebo sa bojíš, že klesneš v jeho očiach?“ Severus stuhol a nepohodlne sa pomrvil. To je tak čitateľný? Neznášal to. „Howdy vie lepšie čo znamená byť slabý a zraniteľný ako ty.“

Možno mal pravdu, ale to na veci nič nemení.

»•«

Pokračovaní ZDE

Poslední komentáře
16.06.2011 00:06:14: Krásná kapča. Bála jsem se děsivého konce,ale teď mám malou naději, že to bude hezký konec. No věřím...
15.06.2011 21:14:29: Som zvedavá, čo bude v nasledujúcich kapitolách. Sú len dve, takže je to o to napínavejšie. Severus ...
15.06.2011 17:02:42: Severus pořád nevěří, že by mohli existovat lidé, kterým na něm záleží. Truhlík jeden. Snad ho Howdy...
15.06.2011 14:30:16: Teda, ten Severus si taky užívá smiley Oživit Draca jen proto, abychom ho mohli zase rozporcovat! smiley...
 
Varování: povídky zde uveřejněné obsahují sexuální scény nepřístupné nezletilým. Aneb pokud vám není 18+, uvidíme se, až vám 18+ bude. Dále – komu nevyhovuje pár muž/muž, uvidíme se, až vám vyhovovat začne.