Tajuplné stránky jednoho zahradníka

Překlady od Mim

HOWDY 3/8

»•«

„Nádych, výdych.“

Pevné prsty prehmatávali jeho rebrá. Lupin sa zhlboka nadýchol a poslušne vydýchol. Pocítil miernu pálivú bolesť, akoby sa mu čepeľ noža zarezávala niekde dovnútra, nebola veľmi ostrá, ale vedel, že sa jej už nikdy nezbaví.

Polkruhová jazva na jeho boku bola veľká a kľukatá, a nepekne zrastená. V podstate mal šťastie, keby nôž smeroval inam, bol by mŕtvy. Strieborný nôž.

„Vyzerá to dobre.“ ošetrovateľ si zložil rukavice a prívetivo sa usmial. „Lepšie než som očakával.“

„Príjemné prekvapenie, nie?“

Morney, striebrovlasý krehko vyzerajúci muž mal zvláštny konšpiračno-tajnostkársky spôsob vyjadrovania, ktorý používal výhradne pri rozhovoroch s Lupinom. A Lupin sa pristihol, že sa mu snaží odpovedať rovnakým spôsobom a užíva si to.

„Nanešťastie, jazva sa bude dať iba ťažko odstrániť.“

„To nevadí. Nechystám sa na súťaž krásy.“

„No čo, aspoň ti bude pripomínať, za čo si dostal Merlinov Rád, nie?“

Lupin sa neprestal usmievať. Dosť dlho pracoval, aby svoje pocity neprejavil navonok, bolo to pre neho dôležité. Morney bol milý a láskavý, mimoriadne schopný liečiteľ, ktorý sa ako jeden z mála staral o vlkodlakov s minimálnym odporom. A Lupina tiež nezabilo, keď bol k nemu aj napriek všetkému milý.

Ale bolelo to o to viac, pretože vedel, že Morney má pravdu. Nebola to práca pre Rád, alebo účasť na nejakej bitke, ktorá by mala cenu, ale zbytočné zranenie a Quibblerov korešpondent mu pri návšteve nemocnice urobil prednášku o tom, ako mohol byť „bojovník svetla“ taký zadubený a neopatrný.

„Rád by som si našiel nejakú prácu,“ povedal bezfarebne Lupin.

Keby mu Sirius nezanechal svoj účet v Gringott banke, bol by na mizine. A tak to bolo, nemohol si zarábať na živobytie. A táto bezmocnosť no vôbec netešila.

„Iste, iste,“ odpovedal úprimne Morney a chcel potľapkať Lupina po ruke, ale gesto nedokončil, spomenúc si, že nemá rukavice. „Ale časy sa menia. Nebol by som prekvapený ak odvolajú dekrét proti vlkodlakom skôr či neskôr.“

„Dúfam, že sa to stane ešte za môjho života,“ skonštatoval sucho a svoje slová zmiernil úsmevom a Morneymu sa zjavne uľavilo.

„Už sa môžeš obliecť. Všetko je v poriadku , v rámci normy, ak vezmem do úvahy tvoj stav, vek a stres doprevádzajúci transformácie.

„Ja viem.“

„A teraz, príjemnejšie veci?“ Morney zažmurkal.

„Hej.“ Lupin prikývol, zapínajúc svoj habit a cítil, že jeho úsmev nie je silený. „Môžem ho vidieť?“

Dvere na malej miestnosti sa otvorili a srdce sa mu neočakávane zovrelo pri pohľade na malého chlapca za stolom. Jeho neumyté vlasy padajúce mu do očí a jazyk vystrčený z úst ako niečo zúrivo kreslil na pergamen.

„Je to taký malý vagabund, nikdy nevieme kde sa túla,“  povedal Morney. „Ale povedal som mu, že ho navštíviš.“

Chlapec zdvihol hlavu a zoskočil zo stoličky.

„Remus!“

Lupin si kľukol a roztvoril ramená. Trvalo mu týždne, kým mohol Howdyho zovrieť v náručí, ale teraz k nemu pribehol chlapec bez ostychu.

„Tu máš, toto je pre teba.“ Lupin vylovil tabličku čokolády z vrecka.

„Ďakujem.“ Zaznelo z Howdyho plných úst, čokoládu mal na brade aj na nose. Lupin sa pousmial.

„Ako to stíhaš sa tak rýchlo zababrať?“

Howdy sa krútil keď sa ho snažil poutierať vreckovkou. „Už si videl, už si videl moje obrázky? Pozri, nie sú pekné?“

Malá ruka sa chytila jeho dlane a ťahala ho k stolu. Obrázky boli nakreslené len dvomi farbičkami, fialovou a zelenou.

„Ostatné sa polámali,“ vysvetlil Howdy pustiac jeho ruku.

„Môžeme ich potom zastrúhať?“ Počas rozhovoru s chlapcom cítil na sebe Morneyho pohľad, liečiteľov pohľad bol súhlasný a trochu blahosklonný. Ako niekto, kto vidí pri hre dve zvieratá, pomyslel si Lupin trpko.

„Nakreslil by si mi, vieš, vtáka,“  požiadal ho. „Papagája, takého ako je v tej knihe čo som ti dal. Hm?“

Howdy na neho vážne pozrel a pritakal.

Lupin sa postavil keď sa chlapec znovu vrátil ku kresleniu.

„Tu je zvyšná čokoláda,“ povedal a podal ju Morneymu. Nechcel som mu ju dať celú naraz.

„V poriadku, dám mu ju neskôr. Bude to lepšie, pretože on všetko pohltá tak rýchlo, však vieš. Tak...“  Morney na neho vyčkávajúco pozeral. „Ako to ide s papiermi?“

„Celkom dobre.“ odvetil Lupin. V jednom momente som myslel, že to vzdám. Ale veci sa pohli a urýchlili.

„To rád počujem.“

Skutočne, pomyslel si Lupin, nebol to zlý muž a chcel pre chlapca iba to najlepšie.

„Včera som sa stretol s jeho matkou,“  pokračoval Lupin. „Čo je to za ženu...úsmev mu povädol a ponuro dodal. „Podpísala papiere. A tým odpadli mnohé formality.“

„Skvelé.“

„Dúfam, že ďalšiu premenu strávi Howdy so mnou,“ povedal pevne.

„Nechceš mu to povedať?“

„Nie,“ pokýval Lupin hlavou. „Ak sa to nepodarí...nechcem ho sklamať. Nezaslúži si ďalšiu bolesť.“

»•«

 „Pozrite,“  Callaghan naradostnene pozrel na Snapea. „Ste vyliečený! Vravel som vám, že to dokážeme. Už žiadna bolesť, nie?“

Pohyboval sa opatrne a neobratne, cítiac sa akoby jeho telo patrilo cudzincovi. Pravdepodobne kvôli tomu, že príliš dlho iba strnulo ležal.

„Nie,“ súhlasil.

„Výborne!“ Callaghan vyzeral mimoriadne potešený. Snape sa zarazil. Na tomto mužovi mu bolo niečo dôverne známe, a Snape si to nevedel celkom vysvetliť.

„Nejaké ťažkosti pri pohybe?“

„Nie.“

„Výborne! Profesor, vaši študenti budú potešení, keď sa k nim vrátite na začiatku školského roka.“

Idiot. Jeho študenti by boli najradšej keby sa z nemocnice nevrátil.

A jeden z jeho študentov mu to spôsobil... Snape odohnal túto myšlienku.

„Napíšem o vašom prípade článok,“ pokračoval Callaghan v blábolení. „Mimoriadne zaujímavé prekliate  a tak brilantne vyliečené.“

Ó, áno. Náhle Snape vedel koho mu muž pripomína. Lockhart. Callaghan mohol byť malý a zavalitý, ale niečo v jeho prehnane srdečnom chovaní mu strašne pripomínalo Gilderoya.

„Oceňujem vašu pomoc,“  zamumlal, snažiac sa zastaviť príval slov.

Áno, skutočne to oceňoval. Tešil sa, že konečne vypadne z nemocnice. A teraz môže začať robiť čo vždy chcel. Začať si budovať nový život, pre seba a Howdyho.

»•«

Na poličkách sedeli malé príšerky a pozerali na neho svojimi sklenými gombíkovými očkami, kňučali, vrešťali a vykrikovali svoje mená len čo pozrel ich smerom. Snape potlačil túžbu prikrčiť sa.

„Túto *mačku*...

„V skutočnosti, pane, je to prasiatko, povedala predavačka, ktorá sa zo začiatku snažila byť nápomocná ale teraz ho len unavene pozorovala. Snape hodil ďalší pohŕdavý pohľad na modrú chlpatú obludu a pokýval hlavou.

„Čokoľvek. Myslíte, že sa to bude páčiť päťročnému chlapcovi?“

Predavačka ožila; pravdepodobne mal začať touto otázkou.

„Nechceli by ste tohto králika, pane?“

Zajac, v poriadku. Aspoň má dlhé uši. Dievčina rozpriahla svoje ruky a potvorka jej do nich natešene vhupla.

„Ako sa voláš?“ opýtala sa pevným hlasom.

„Charlie.“ pípol zajac.

„Ako vidíte, musíte naňho hovoriť jasne a zreteľne,“ poradilo dievča, „a aby ste jeho vlastnosti naplno využili, bude lepšie ak prvý krát pár slov dieťa vyhláskuje, a hračka rozozná jeho hlas. „Charlie je interaktívna hračka, skutočný priateľ, môžem potvrdiť, poslúchne stovky príkazov, odpovedá na otázky, tancuje...“

„Fajn, fajn, tak mi to konečne zabaľte a previažte nech si to môžem vziať...“

„Prepáčte pane,“  zhrozene na neho pozrela a Severus uvažoval či to bolo z obavy, že sa ho ešte ďalšiu polhodinu nezbaví. „Je to vskutku jemná  hračka, previazanie by ju mohlo poškodiť. Ale môžem vám ju zabaliť do vkusnej krabice.“

Zajac bol vysoký tri stopy; Snape ho obozretne premeral a prikývol. Vôňa nových hračiek a detské výkriky potešenia mu spôsobovali bolesť hlavy.

„Čo to prosím vás robíte?“ Nemohol si pomôcť, a dievčina nadskočila a takmer upustila z rúk svetlú krabicu. „To nemáte poriadny baliaci papier iba čierny a sivý?“

Konečne, v rukách držal veľkú zabalenú škatuľu a snažil sa vyzerať akoby nevedel odkiaľ sa ten balík v jeho rukách vzal. Vystrelil z obchodu.

Dúfal, že sa Charlie bude Howdymu aspoň trochu páčiť...nevolá sa tak náhodou jeden z Weasleyho synov? No, snáď to padne Howdymu na úžitok, pomyslel si zhrozene. Každopádne, určite  mu nedovolia vziať si so sebou pána Andrewsa, keď odídu zo sv. Munga, hoci Merlin vie, že by mali – pretože medveď vyzeral tak otrhane, že žiadne bystré dieťa by ho nevzalo do rúk.

Vyšiel na prvé poschodie u  sv. Munga, zatlačil do dverí vedúcich na oddelenie a dvere sa mu náhle rozleteli pred nosom, takmer nestihol uskočiť. Okolo neho prebehli dve osoby tak zabraté do rozhovoru, že si ho vôbec nevšimli.

„A máš mačku?“

„Nemám, ale susedia majú dve – a stále preliezajú do mojej záhrady. Určite sa s nimi stretneš...“

Remus Lupin si z tváre odhrnul niekoľko prameňov hnedo striebristých vlasov a pozrel na Snapea.

„Severus? Prepáč. Nezrazili sme ťa z nôh, že nie?“

"Sev-e-rus, Sev-e-rus! Vieš? Remus ma berie domov !“

Snape vnímal Lupinove slová, a aj jeho samotného rozmazane. A Howdyho slová, povedané vysokým,  vzrušeným hlasom, prenikli do jeho mozgu ako ostrá čepeľ. Howdy stál Lupinovi po boku, jeho rúčka pevne zvierala Lupinovu dlaň. Nuž, stál, to nebolo to správne slovo – skôr, poskakoval bez prestania sem a tam.

„Vy sa poznáte?“  opýtal sa Lupin zdvorilo. „To je prekvapenie.“

Lupinove slová odignoroval. Čo povedal vlkodlak bolo nepodstatné, to sa nemalo stať...nemal by tu vôbec byť, nemal s Howdym čo robiť.

Hmla a čepeľ v jeho mysli sa spojili ako mu došiel význam toho čo Howdy povedal. Zamračene pozrel na Lupina.

„Čo to znamená?“

Vo vlkodlakovom pohľade postrehol antipatiu ukrytú za krehkú masku zdvorilosti. Lupinov hlas bol pokojný, ale mal kovový podtón.

„Ak vysvetlíš čo *tým* myslíš, Severus...“

Snape prehltol ďalšie slová, lomcoval ním hnev, a začínal vidieť načerveno. „Čo tu robíš?“

„Neviem prečo ťa to zaujíma, Sr...Severus.“ Medovo hnedé oči na neho pozreli bez zaváhania. Ale prišiel som si vyzdvihnúť svojho syna.“

Určite zle počul; Lupin to nemohol povedať. Nemohol to tak myslieť. Určite nemyslel, uvažoval Snape. Howdy sa kolísal na pätách, usmievajúc sa, hanblivým, šťastným smiechom, ktorý Snape videl na jeho tvári iba zriedka. Lupin chytil jeho ruku pevnejšie.

„Remus povedal, že mi kúpi nový habit, Sev-e-rus! A metlu! Remus, môže nás Sev-e-rus prísť navštíviť?“

„To je...to je nonsens,“ vyštekol Snape. „Ty predsa nemáš žiadne právo.“

„Ukľudni sa, uisťujem ťa, že mám všetky práva.“ Lupin vkĺzol jednou rukou do náprsného vrecka a vytiahol odtiaľ úhľadne zložené pergameny. Snape naslepo zdvihol svoju ruku.

Lupin mu podal papiere bez slova. Rozroloval ich. Riadky modrého textu mu tancovali pred očami; Howard Ian Denning, legálne adoptovaný Remusom J. Lupinom 12. Júla 19...Nemohol čítať ďalej. To bol určite nejaký vtip, žart. To nedávalo zmysel.

Jeho prsty zvierajúce papier bolo modro biele.

„Albus mi hovoril, že si ťa nechali v nemocnici,“ povedal Lupin v očividnom pokuse byť zdvorilý. „Som rád, že je ti už lepšie.“

Sotva vnímal čo muž hovorí, a nemal zrovna chuť si s ním vymieňať zdvorilostné frázy. Ďalší riadok na neho vyskočil z papiera. „V odpovedi na prihlášku z 11. Apríla...“

„Ty si to plánoval,“ povedala pozrel na Lupina. Stále nevidel zreteľne. Jeho hlas znel mŕtvo. Ak by si neudržal kontrolu, kričal by. Nemohol dopustiť, aby Lupin – vlastne obaja zistili ako sa cíti.

Howdy sa usmieval, zakvačený do Lupinovho ramena.

„Samozrejme, že som to plánoval,“ odvetil pokojne Lupin. „Adopcia je zdĺhavý proces, veľa papierovačiek a byrokracie. No, Severus, už je ukojená tvoja zvedavosť?“

Nepovedal ani slovo, iba pristrčil papiere späť k Lupinovi. Howdy na neho pozrel, jeho hnedé oči žiarili.

„Sev-e-rus...“

Jeho oči skĺzli po chlapcovi s pocitom znechutenia a bolesti. Snape sotva videl ako Howdymu zmizol úsmev z tváre. Lupinovu kľudnú tvár videl zahmlene. Otočil sa smerom ku schodišťu a bez slova odišiel.

Škatuľu s Charliem položil na stoličku v spoločenskej miestnosti, ani nevediac kam.

»•«

Pokračovaní ZDE

Poslední komentáře
08.06.2011 08:38:26: Super kapča. Jo chudák Severus, takový zvrat určitě nečekal. No věřím, že malý nějak donutí Remuse, ...
05.06.2011 16:02:28: Severus sa zachoval veľmi "snapeovsky"! Tak sa ho nepodarilo vytočiť azda ani Potterovi staršiemu. A...
05.06.2011 15:02:17: Chudák Severus, bože je mi ho tak líto...smiley Já se snad vrhnu s překladačem na originál, abych se d...
05.06.2011 12:06:23: smiley Z nesmírné zvědavosti jsem nejprve orientačně prolétla text kapitoly a... smiley Budeš se hodně z...
 
Varování: povídky zde uveřejněné obsahují sexuální scény nepřístupné nezletilým. Aneb pokud vám není 18+, uvidíme se, až vám 18+ bude. Dále – komu nevyhovuje pár muž/muž, uvidíme se, až vám vyhovovat začne.